Tri skutočné incidenty. Každý z nich samostatne podrobne rozober a svoje rozhodnutie odôvodni – rovnako ako pri spoločnej časti. Práca je hodnotená.
| Za každý incident | body |
|---|---|
| 1 klasifikácia · 2 zasiahnuté a vrstva · 5 naratív · 6 CIA | po 1 b |
| 3 techniky a nástroje · 4 cieľ vs. následky · 7 odôvodnenie | po 2 b |
| spolu za incident | 10 b |
Známka: 30–27 b = 1 · 26–23 b = 2 · 22–18 b = 3 · 17–12 b = 4 · 11–0 b = 5
1V nedeľu 5. januára 2025 zaznamenal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) útok na svoje informačné systémy. 2Útočníci zašifrovali kľúčové dáta a informačné systémy úradu; zasiahnutých bolo približne 800 serverov a desiatky pracovných staníc. 3Podľa odborníkov išlo o ransomvér: útočníci získali prístup k dátam, zašifrovali ich a začali úrad vydierať. 4Médiá informovali, že útočníci žiadali výkupné v sedemcifernej sume v dolároch. 5Prestal fungovať elektronický systém katastra nehnuteľností (ESKN) aj katastrálny portál a okresné katastrálne úrady museli zatvoriť. 6Ľudia nemohli prepisovať nehnuteľnosti a banky dočasne nevyplácali už schválené hypotéky, lebo nevedeli overiť list vlastníctva. 7Problémy mali aj žiadatelia o štátne príspevky, ktorí list vlastníctva potrebovali, a v Bratislave nebolo možné vydávať parkovacie karty. 8Riešenie koordinoval Národný bezpečnostný úrad a vládna jednotka CSIRT; prípadom sa zaoberá Úrad boja proti organizovanej kriminalite. 9Na obnove pracoval tím približne 70 odborníkov a rozhodujúce boli zálohy. 10Po obnove úrad uviedol, že všetky dáta sú celé a vlastnícke práva nikto nezmenil. 11Prvé služby kataster znovu spustil 28. februára 2025, teda približne po 54 dňoch; ďalšie pribúdali v marci. 12Útok vyvolal politickú debatu o tom, ktorý úrad a ktorý minister nesie za bezpečnosť katastra zodpovednosť. 13Vláda následne schválila približne 19 miliónov eur na obnovu a nový systém katastra.
1V septembri 2022 zverejnila nezávislá organizácia EU DisinfoLab správu o kampani, ktorú nazvala Doppelganger (nem. dvojník). 2Kampaň bežala najmenej od mája 2022. 3Jej autori vytvorili falošné kópie webov známych médií, napríklad Der Spiegel, Le Monde, Le Figaro, Washington Post či Fox News, a tiež webu NATO. 4Kópie vyzerali takmer rovnako ako originály – rovnaké logo, grafika aj rozloženie; líšili sa len adresou, napríklad inou koncovkou domény (nato.ws namiesto nato.int). 5Na falošné weby vkladali vymyslené články, ktoré pôsobili ako bežné správy daného média. 6Články opakovali niekoľko hlavných tém: sankcie proti Rusku nefungujú, Západ je rusofóbny, ukrajinskí vojaci sú neonacisti a ukrajinskí utečenci zaťažujú Európu. 7Odkazy na články šírili tisíce falošných účtov (botov) na Facebooku a X a časť príspevkov bola zaplatená ako reklama. 8Odkazy viedli cez viacero presmerovaní, aby ich platformy ťažšie zachytili a zablokovali. 9Neskôr operátori na tvorbu textov používali aj generatívnu umelú inteligenciu; OpenAI v máji 2024 súvisiace účty zrušila. 10Hlavnými cieľovými krajinami boli Nemecko, Francúzsko, USA a Ukrajina. 11Vyšetrovania kampaň pripísali ruským firmám Social Design Agency a Structura. 12Európska únia na tieto firmy v júli 2023 uvalila sankcie. 13V septembri 2024 americké ministerstvo spravodlivosti zabavilo 32 internetových domén kampane. 14Do počítačových systémov samotných médií útočníci nevnikli – originálne weby zostali nedotknuté.
1Večer 15. júla 2020 sa na Twitteri objavili takmer rovnaké príspevky z účtov Baracka Obamu, Joea Bidena, Billa Gatesa, Elona Muska, firmy Apple či Uber. 2Príspevky sľubovali, že každý, kto pošle bitcoiny na uvedenú adresu, dostane späť dvojnásobok; niektoré to podávali ako pomoc počas pandémie COVID‑19. 3Príspevky nenapísali vlastníci účtov – účty prevzali útočníci. 4Útočníci najprv telefonovali zamestnancom Twitteru a vydávali sa za kolegov z internej IT podpory (tzv. phone spear phishing). 5Takto získali prihlasovacie údaje niekoľkých zamestnancov a cez ne prístup k internému administrátorskému nástroju. 6Nástroj umožňoval meniť e‑mailové adresy pri účtoch a obnovovať k nim prístup. 7Útočníci zasiahli 130 účtov, z 45 z nich poslali podvodné príspevky. 8Pri 36 účtoch mali prístup k súkromným správam a pri 8 účtoch stiahli všetky dáta. 9Na hlavnú bitcoinovú peňaženku prišlo za niekoľko minút viac ako 320 platieb v hodnote vyše 110 000 dolárov. 10Twitter na niekoľko hodín zablokoval možnosť písať príspevky všetkým overeným účtom. 11Hlavným organizátorom bol 17‑ročný Graham Ivan Clark z Floridy, ktorý dostal trest 3 roky väzenia. 12Ďalší účastník, Joseph James O'Connor, bol v roku 2023 odsúdený na 5 rokov. 13Twitter po útoku zaviedol pre zamestnancov hardvérové bezpečnostné kľúče a školenia o sociálnom inžinierstve.
Skontroluj, či máš vyplnené všetky otázky pri všetkých incidentoch (3). Potom stiahni súbor s odpoveďami a odovzdaj ho.